Tento list bol poslaný ako odkaz svojmu synovi od milujúcej matky z osady. Gramaticky rozhodne správny nie je, lásku z neho ale cítiť veľmi silno:
Pisem pomaly, bo viem, ze nevies rychlo citat.
Uz nebyvame tam, gde jsme byvaly. Tvoj tato cital, ze nejviac dopravnych nehod se stane v dvacatkylometrovom okruhu od domova, tag sme se prestahovaly jinde. Nemozem ti napisat cislo domu, protoze predosly gadzovia ho vzali so sebou, aby si nemuseli menit adresu.
V novom dome je vsecko fajne. I pracku teras mame, i ked nejak nefunguje. Dala som do nej saty, zatiahla za snurku a od tej doby som ich nevidela.
Ale neni to tu spatne. Minuly tyzden prsalo jen dvakrat. Prvykrat tri, druhykrat styry dny.
Poslala som ti kabat, kerej si chcel, ale podle tvyho oca by byl balik kvoli knoflikum moc tazky, tak som je odrezala. Mas ich v lavom vacku.
Tva sestra dnes rano porodila, ale este nevieme co. Tak ti nemozem zatial povedat, ci si ujo alebo teta.
Tvoj bracha si vcera zabuchol kluce v aute, dost jsme se baly, pretoze trvalo viac nez dve hodiny, nez sme ho s otcom z toho auta vyslobodili.
Sused minuly tyzden spadol do sudu s domacou hruskovicou. Zkusaly ho vytiahnut, ale hrdinsky ich premohol a utopil sa. V krematoriu horel asi tri dni.
Ale jinak sa nic zvlastneho nedeje, vsecko ide po starych kolajoch.
Tvoja mylujuca matka.
P.S. Chcela som ti este dat nejake love do obalky, ale uz bola zalepena.
